Pred 150 rokmi sa narodil nositeľ Nobelovej ceny Albert Schweitzer

Paríž 14. januára (TASR) - Albert Schweitzer bol všestranne nadaný človek a svoj um i zručnosti dával nezištne do služieb ľudí, vo značnej časti života predovšetkým v Afrike. Dostal za to aj Nobelovu cenu za mier. Od jeho narodenia uplynie v utorok 14. januára 150 rokov.

Alsaský teológ, lekár, filozof, muzikológ, organista a etik mal nemecký pôvod a široké, až globálne zameranie. Pomoc blížnym pramenila aj z podstaty jeho výchovy, viery i štúdia. Preslávil sa misijnou činnosťou medzi africkými domorodcami a počas celého života hlásal pacifistické a etické postoje. V popredí jeho záujmu bola úcta k životu, vzťahoch medzi ľuďmi navzájom i s ostatnými živými tvormi.

Albert Schweitzer na narodil 14. januára 1875 v Kaysersbergu, v Hornom Alsasku, ktoré bolo nemecké a dnes patrí Francúzsku. Vzhľadom na región svojho detstva ovládal francúzštinu i nemčinu. Pochádzal z protestantskej rodiny so širšou vetvou farárstva a pastoračnej činnosti. Sám jeho otec bol evanjelický farár. Tiež bol milovník hudby a k tejto záľube viedol aj syna. Malý Albert už od piatich rokov hral na klavíri a neskôr aj na organe. Tomuto remeslu sa venoval aj teoreticky, po maturite ho to však ťahalo na filozofický kurz. Študoval na univerzitách v Štrasburgu i Paríži a po ukončení odborov teológie a filozofie sa stal kazateľom, od roku 1902 prednášal ako docent teológie na Štrasburskej univerzite.

Paralelne rozvíjal organovú vášeň a najmä interpretácie diel Johanna Sebastiana Bacha. Učiteľ v Paríži rozpoznal Schweitzerove jedinečné vnímanie nemeckého barokového génia a požiadal ho, aby napísal štúdiu o jeho živote a diele. V knihe J.S. Bach: le musicien-poete (1905) zobrazil svoj hudobný idol ako náboženského mystika a prirovnal jeho hudbu k neosobným a kozmickým silám prírody.

Svetové uznanie v teologických kruhoch mu v roku 1906 vyniesla publikácia Hľadanie historického Ježiša. Aj v ďalších prácach zdôrazňoval eschatologické presvedčenie. Svoje teologické štúdie obohacoval o lekárske pohľady a publikoval práce ako Psychiatrická štúdia Ježiša (1911) a Mysticizmus apoštola Pavla (1930).

V tom čase mal už za sebou aj štúdium medicíny a v roku 1912, rok pred doktorátom, sa oženil. Jeho manželka Helene Bresslauová absolvovala výcvik zdravotnej sestry, aby mu mohla pomáhať. Odišli do afrického mesta Lambaréné v Gabone, rovníková krajina bola v tom čase francúzska kolónia. Podarilo sa mu vybudovať nemocnicu a aj z vlastných zdrojov liečil miestnych obyvateľov. Do Európy sa vracal na koncerty, vystupovaním si udržiaval finančné zdroje na misiu a tie neskôr dopĺňali dary od jednotlivcov a nadácií z rôznych krajín. Počas prvej svetovej vojny bol spolu s manželkou na krátky čas internovaný v Gabone a neskôr vo Francúzsku. Pracovali vo francúzskej škole v obci Monléon-Magnoac a v roku 1918 ich presťahovali do Saint-Rémy-de-Provence, kde pôsobili ako lekári.

V tomto období (vydanie 1923) Schweitzer napísal známe dielo Kulturphilosophie (Kultúra a etika). Predstavil v ňom svoju osobnú filozofiu úcty k životu, etickú zásadu zahŕňajúcu všetky živé bytosti, ktorú považoval za nevyhnutnú pre prežitie civilizácie.

Do Afriky sa Schweitzer vrátil v roku 1924 a obnovil svoju lekársku misiu, k nemocnici pripojil aj kolóniu pre malomocných. Neustále pestoval aj svoje hudobné a vedecké záujmy. V roku 1952 si prevzal Nobelovu cenu za mier a veľký ohlas mal jeho prejav, publikovaný neskôr pod titulom Das Problem des Friedens in der heutigen Welt (Problém mieru vo svete dneška).

Dobročinný vzdelanec Albert Schweitzer zomrel 4. septembra 1965 v meste svojej životnej misie. V gabonskom Lambaréné ho aj pochovali. Jeho odkaz má silný morálny apel a slúžil ako zdroj povzbudenia pre zakladanie množstva lekárskych misií v rozvojových krajinách.